CHOROBY

Všeobecné informácie - zdravý pes, symptómy a riešenia ...

Každý zdravý pes dobre prijíma potravu, má v medziach fyziolických hodnôt telesnú teplotu, počet dychov i tepov, pravidelne vylučuje, oči sú bez výtoku, rovnako ako všetky prirodzené telesné otvory, nosnú hubu, čumák, i vankúšiky na končatinách má vláčne, nepopraskané, srsť má hustú, pružnú a lesklú- podľa plemennej príslušnosti, kožu bez parazitov a chrást. Jeho pohyb je pružný a pravidelný. A napokon jeho telesná hmotnosť zodpovedá veku, plemenu a pohlaviu. Považujem za potrebné zoznámiť sa so základnými fyziologickými hodnotami, ale aj so spôsobom ich merania. Napokon aj sami skôr než navštívime lekára si zmeriame teplotu, prečo neposkytnúť takúto informáciu aj svojmu veterinárovi. Normálna vnútorná teplota zdravého psa v kľude u veľkých plemien a dospelých jedincov je od 37,5°C do 38,7°C, u šteniat môže byť málo vyššia. Teplotu meriame psovi v konečníku lekárskym teplomerom asi 3-5 min., doporučujem digitálny teplomer, ktorý oznámi koniec merania. Teplomer pred vsunutím do konečníku natrieme krémom a potom čo psa podržíme za koreň chvosta, krúživým pohybom ho zasunieme. Ak si chce pes chrániť zadok sadnutím, potrebujeme pomocníka, ktorý ho podrží pod bruchom, u veľkých a ťažkých jedincov môžeme meranie prevádzať v ľahu v bočnej polohe. Ani tento jednoduchý zákrok nemusí pes prijímať kľudne a treba ho hladením a vľúdnym slovom ukľudňovať. Nestačí orientovať sa podľa vlhkosti a teploty čumáka! Je mylný názor že suchý a teplý nos je znakom choroby, vec je komplikovanejšia, niekedy môže mať pes aj pri závažnom ochorení nos vlhký a mokrý a naopak môže mať pri normálnej tesnej teplote nos rozpraskaný. Suchý a teplý, lebo môže ísť o jeho lokálne ochorenie. Za horúcich dní môže následkom prehriatia stúpnuť telesná teplota psa nad normu, ale v takomto prípade ju môžeme vhodne regulovať dostatočným prívodom chladnej pitnej vody a zabezpečiť tieň a chladný podklad. Vyhýbať sa námahe, vychádzkam, presunom v aute. Proti chladu chránime psov na suchom mieste bez prievanu, tieto faktory výrazne zvyšujú výdaj tepla. Prehriatie i podchladenie je pre psov rovnako nebezpečné a pre psov molosoidných plemien zvlášť. U dospelých psov signalizuje teplota nad 38,7°C možnosť začínajúceho infekčného ochorenia. Ale ani niektoré závažné choroby nemusia byť sprevádzané zvýšenou teplotou, váhu treba prikladať aj teplote pod 37,5°C!

Prvá pomoc

Ako sa robí prvá pomoc
Po úraze je dôležité, aby zostali priechodné dýchacie cesty. Narovnáme psovi hlavu a krk do prirodzenej pozície, zbavíme ústnu dutinu a hrtan zvratkov, krvných zrazenín, cudzích telies a povytiahneme psovi jazyk, aby sa ním neudusil. Posluchom a vizuálne zistíme či pes dýcha. Pokiaľ nie je dych znateľný, ale puls je hmatný, musíme začať čo najskôr s umelým dýchaním. Väčším plemenám objímeme rukami tlamu tak, aby vdychovaný vzduch nemohol po stranách unikať a hlboko vdýchneme do nozdier. Pri tom sa má hrudník zvieraťa znateľne zdvíhať a klesať, čo nám dokáže, že sa vzduch dostáva bez prekážky do plúc. U malých zvierat je nutné odhadnúť a úmerne zredukovať intenzitu umelého dýchania. U psov by mala byť frekvencia umelého dýchania 8 až 10 vdychov za minútu, to znamená 1 vdych každých 6 sekúnd. Keď sú zranené nozdry, môžeme umelé dýchanie nahradiť rytmickým stlačovaním hrudného koša. Položíme psa na bok, jednou rukou stiskneme hrudný kôš a zase ho uvoľníme. Normálna dychová frekvencia je 30 až 50 dychov u malých psov, 20 až 30 u veľkých psov.

Kde kontrolovať tep
Tep kontrolujeme na vnútornej strane stehna v stehennom kanáliku. Pritom položíme pravú ruku na vnútornú stranu stehna pravej zadnej nohy a prostredníkom nahmatáme tep. Malí psi majú normálnu tepovú frekvenciu 90 až 120 tepov za minútu, 70 až 100 u veľkých psov. Keď tep nemôžeme v rozrušení nahmatať, alebo keď je veľmi slabý, môžeme kontrolovať údery srdečného hrotu na hrudnom koši. Zreteľne je patrný na ľavej strane hrudníka za lakťovým kĺbom.

Čo môžeme urobiť pre psa už teraz ...
... neodkladajme kým bude neskoro. Nechceme aby ste trénovali dýchanie z úst do tlamy. Možno práve teraz máte čas aby ste si vyskúšali nahmatať svojmu psovi pulz alebo spočítať jeho dychovú frekvenciu. Skôr si tak zapamätáte nie len ako sa to robí, ale aj príslušné hodnoty za kľudového stavu.

Zdroj : www.planetazvirat.cz

Ochorenia pohybového aparátu

Kĺby psov sú veľmi zaťažované, pôsobí na ne váha celého tela, a preto by sme preventívnej starostlivosti mali venovať náležitú pozornosť. Všeobecne sa prvé príznaky začínajú objavovať už v rannom veku, teda zhruba okolo 2 - 3 roka života psa. Problém je napr. u veľmi komplikovaného ochorenia zvaného dysplázia. Sú to závažné dedičné vady, ktoré spôsobujú doživotné zdravotné problémy psom temer všetkých plemien. Bohužiaľ sa jedná o veľmi závažné defekty, ktorých dôsledky je možné iba zmierniť, nie vyliečiť.

Hlavným príznakom ochorenia kĺbu je jeho bolestivosť, pretože kĺb je miesto, kde sa spájajú dve a viac kostí a je teda pohybovo vysoko exrtémne namáhaný. Ochorenie sa prejavuje zlou chôdzou alebo v horšom prípade absolútnym odmietaním akéhokoľvek pohybu. V tejto dobe je už ochorenie bohužiaľ v pokročilom štádiu a jeho liečenie sa tak stáva náročnejším. Všeobecne platí, že na jeseň a v zime sa problémy výrazne zhoršujú. Zvlášť pri veľkom striedaní teplotných a tlakových systémov.

Vplyv na kvalitu kĺbov má predovšetkým vek psa, výživa, fyzická záťaž a genetické predispozície.

- Dysplázia bedrového kĺbu - DBK / HD

Pod pojmom dysplázia bedrového kĺbu sa rozumie u psov choroba bedrového kĺbu. Spočíva v tom, že hlavica kĺbu presne nezapadá do kĺbovej jamky, ktorá nemá dostatočnú hĺbku. Hlavica sa preto trie o hranu kĺbu a postupne vzniká artritída (zápal bedrového kĺbu). Takto postihnutý pes máva bolesti a nie je schopný väčších výkonov. Jeho pohyb nie je celkom čistý, pri ťažších formách dysplázie kríva, až nakoniec nie je schopný vôbec žiadneho pohybu panvových končatín.

Podľa štatistík je pravdepodobné, že viac ako polovica prípadov DBK priamo závisí od vonkajších vplyvov, ako sú podmienky chovu, výživa a zaťažovanie vyvíjajúceho sa organizmu.

Nedostatočná, ale aj prehnaná výživa a záťaž šteňaťa alebo mladého psa môže viesť k dysplázii. Šteňa nám doslova rastie pred očami. Je preto dôležité, aby sme v období rastu nič nepokazili.

Dôležitá je kvalitná vyvážená strava, bez zbytočných tukov a kalórií, a primeraný pohyb bez záťaže.

Zdravé kĺby	Hraničná dysplázia	Ľahká dysplázia	Stredná dysplázia

Diagnostika dysplázie bedrových kĺbov sa vykonáva pomocou röntgenologického vyšetrenia. Vyšetrovaný pes - suka musia mať min. 12 mesiacov, odporúčaný vek pre vyšetrenie je 18 mesiacov. Bedrové kĺby sa vyvíjajú od narodenia po vek asi 1 až 1,5 roku psa.

Počas vyšetrenia (snímkovania) je pes v celkovej anestézii. Takmer všade vo svete sa doteraz používa poloha psa ležiaceho na chrbte, s panvovými končatinami natiahnutými smerom dozadu. Poloha panvy musí byť symetrická, čo vytvára nároky na dobrú a správnu fixáciu.

Na bedrovom kĺbe sa posudzuje hlavne postavenie hlavice stehnovej kosti a kĺbovej jamky. Hĺbka kĺbovej jamky a stupeň zasunutia hlavice sa merajú podľa Norbergovho uhla. Tento uhol pri zdravom kĺbe má mať minimálne 105°. Hodnotíme aj ďalšie možné zmeny, ako predný a horný okraj kĺbovej jamky, prítomnosť exostóz - kostných výrastkov, šírku kĺbovej štrbiny a tvar hlavice stehnovej kosti. Tieto zmeny sa vyskytujú vtedy, ak je laxita kĺbu väčšia. Pre objektivizáciu hodnotenia sa používa bodový systém, ktorý uľahčí hodnotiteľovi zaradiť psa do určitého stupňa dysplázie.

Výsledky rtg. bedrových kĺbov sa zapisujú do rodokmeňa a táto informácia sa zapisuje aj všetkým jeho potomkom. Nájdete ju pod medzinárodnou skratkou HD (hip dysplasia). Vyhodnocujú sa obe strany (ľavý i pravý kĺb). Zápis HD 0/0 alebo HD A/A (bez nálezu - HD frei) znamená zdravé kĺby bez anatomických odchýlok. Čím vyššie číslo, tým väčšia anatomická nepravidelnosť, tým vyšší stupeň dysplázie.

• 0 (A) = výborne utváraný bedrový kĺb
• 1 (B) = hraničný nález, tzv. prechodný stupeň medzi ideálnym kĺbom a dyspláziou
• 2 (C) = ľahký stupeň dysplázie
• 3 (D) = stredný stupeň dysplázie
• 4 (E) = ťažký stupeň dysplázie

Zdroj foto : www.doberman.sk

- Dysplázia lakťového kĺbu - DLK / ED

Dysplázia lakťového kĺbu je pojem na označenie poruchy vývoja kostí, ktoré tvoria lakťový kĺb v období od narodenia po dosiahnutie dospelosti (12-18 mesiacov). 

Medzi jej hlavné klinické prejavy patrí krívanie rôznej intenzity, hlavne po odpočinku a vstávaní, ako aj po dlhšej únavnej chôdzi. Pes sa po vstávaní a krátkom krívaní rozchodí a krívanie sa väčšinou nepozoruje.

Z hľadiska porúch rastu kostí a vývoja kĺbovej chrupky sú dôležité nasledujúce miesta na lakťovom kĺbe: kĺbová plocha vnútorného epikondylu ramennej kosti, vnútorný korunkový výbežok lakťovej kosti a zobákovitý výbežok proximálnej metafýzy lakťovej kosti. Sú to predilekčné miesta, kde sa vyskytuje porucha rastu dlhých rúrovitých kostí a vnútorného epikondylu. Nesúmernosť a nesúlad jednotlivých kostí v lakťovom kĺbe (inkongruita ) sa vyskytujú tiež pri poruche rastu vretennej a lakťovej kosti pri poškodení rastových platničiek na ich epifýzách. Rast týchto dvoch kostí je nesúmerný. Inkongruita v lakti spôsobuje nerovnomerné zaťažovanie a opotrebovanie kĺbových chrupiek. Je to štartér rozvoja osteoartrózy kĺbu - degeneratívneho ochorenia. Osteoartróza sa rozvíja aj pri nesprávnom vývoji kostí a chrupky v lakťovom kĺbe.

Dysplázia lakťového kĺbu je komplex chorôb na kostiach a kĺbových chrupkách, príčinou ktorých je:

• nespojený processus anconeus,
• uvoľnený processus coronoideus,
• osteochondritis dissecans,
• inkongruita lakťového kĺbu pri poruchách rastu vretennej a lakťovej kosti.

Za prvotnú príčinu vzniku dysplázie lakťového kĺbu sa považuje osteochondróza - generalizované ochorenie kostry psa v mladom veku, ktoré má svoju heritabilitu - vyššia pravdepodobnosť výskytu u šteniat, ktorých rodičia boli postihnutí dyspláziou lakťa.

V roku 1994 vydalo FCI schému pre posudzovanie dysplázie lakťového kĺbu, v ktorom sa využíva hodnotenie degeneratívnych zmien na RTG snímke.
Podľa zmien sa rozlišuje:

0 - bez abnormalít
1 - minimálna artróza (osteofyty vzdialené do 2 mm)
2 - stredná artróza (osteofyty vzdialené od 2 - 5 mm)
3 - ťažká artróza (osteofyty vzdialené viac ako 5 mm)

Zdroj : Doc., MVDr. Valent Ledecký CSc., Univerzita veterinárneho lekárstva, Košice.

Ochorenia vnútorných orgánov

- Torzia žalúdka

Torzia žalúdka (otočenie žalúdka) je veľmi závažné ochorenie a pokiaľ naňho vznikne podozrenie, je nutné ho vždy riešiť ako život ohrozujúci stav. Neexistuje žiadne domáca konzervatívna terapia, a preto by mal majiteľ vždy vyhľadať čo najskôr veterinárneho lekára. Klinický stav pacienta sa obvykle dramaticky zhoršuje a veľa psích pacientov umiera na torziu žalúdka do niekoľkých hodín od začiatku. Dokonca aj so zodpovedajúcou liečbou umiera približne 25% pacientov na komplikácie spojené s týmto ochorením. Riziko úmrtia je vždy nižšie na špecializovaných pracoviskách schopných ponúknuť komplexnú operačnú a pooperačnú starostlivosť.
Torzii žalúdka väčšinou predchádza dilatácia žalúdku (rozšírenie žalúdka). Pri dilatácii sa žalúdok napĺňa vzduchom a jeho rozširovaním tak pôsobí tlak na vnútorné orgány a bránicu, čím spôsobuje dýchacie potiaže. Dilatovaný žalúdok môže rovnako tlačiť na veľké cievy a tým brániť návratu krvy späť do srdca. Dilatovaný žalúdok sa môže ľahko otočiť okolo svojej osy a zablokovať tak zásobovanie žalúdka krvou. Akonáhle príde k otočeniu žalúdka (torzii) a prerušeniu zásobovania krvou, žalúdok začne odumierať a klinický stav paťhlacienta sa veľmi rýchlo horší. Dilatácia a torzia žalúdka je život ohrozujúce ochorenie, a tým pádom pochopenie klinických príznakov, prevencia a potreby promptnej terapie pomáhajú redukovať riziko úmrtia pacienta. Je dokázaná jednoznačná spojitosť medzi výskytom dilatácie a torzie žalúdka a plemenom a telesným rámcom psa. K dilatácii a torzii žalúdka dochádza častejšie u veľkých a obrých plemien psov, s hlbokým a relatívne úzkym hrudníkom. Vzácne však môže prísť k torzii aj u malých a miniatúrnych plemien. Rovnako je preukázané genetické ovplyvnenie hĺbky a šírky hrudníkov psov. Pokiaľ majú obaja rodičia hlboký a úzky hrudník, je veľmi pravdepodobné, že aj ich potomkovia budú mať hlboký a úzky hrudník a z toho prameniace problémy. To je vysvetlením pre to, prečo sa u niektorých chovných línií stretávame s vyšším výskytom tohto ochorenia v porovnaní s vyšším výskytom tohto ochorenia. Zo štúdií vyplýva, že psi starší ako 7 rokov majú viac ako dvojnásobný výskyt tohto ochorenia v porovnaní so psami vo veku 2-4 roky. Rovnako u psov samčieho pohlavia sa vyskytuje dilatácia a torzia žalúdka približne dvakrát častejšie ako u feny. Tiež spôsob kŕmenia má vplyv na rozvoj dilatácie a torzie žalúdka u psov. Psi krmení jedenkrát denne majú väčšie riziko torzie žalúdka ako tý, čo sú kŕmení viackrát denne. Na vznik ochorenia má vplyv aj temperament psa. Psi, ktorí potravu hltajú, sú viac nervózni, úzkostliví a sú zvyknutí po krmení behať, majú väčšie riziko tohto ochorenia.

Najnápadnejšími klinickými príznakmi sú abdominálna distenzia (nafúknuté brucho), neproduktívne zvracanie (pacient sa snaží zvracať, ale zvracia naprázdno) a zvýšený slinotok. Medzi ďalšie príznaky patrí nekľud, bolestivosť brucha, zrýchlené dýchanie a slabosť. Pri torzii žalúdka prichádza pacient rýchlo do šokového stavu a preto môžeme pozorovať aj bledé sliznice, slabosť až kolapsový stav, zrýchlenú srdečnú a dychovú činnosť. V tejto fázy býva už pacient na pokraji života a smrti a je nutná okamžitá intervencia zo strany veterinárneho lekára. Akonáhle pacient dorazí na veterinárnu kliniku je vykonané rýchle zhodnotenie stavu a je zahájená stabilizácia klinického stavu pacienta. Počas zavedenia vnútrožilnej kanyly sú odobrané vzorky krvi na stanovenie základných životne dôležitých parametrov. Žalúdok naplnený vzduchom je evakuovaný pomocou žalúdočnej sondy alebo je vypustený pomocou ihly, zavedenej bezbolestne cez stenu dutiny brušnej. Akonáhle je pacient stabilizovaný, sú urobené rontgenové snímky dutiny brušnej, kde sú viditeľné známky torzie žalúdka (tzv. kompartmentalizácia žalúdka), ktoré potvrdzujú toto životohrozujúce ochorenie. Prognóza mnohých pacientov je zhoršovaná závažnými komplikáciami ako je nepravidelná srdečná činnosť (arytmia) alebo rozvoj patologického krvácania (tzv. DIC). Nepravidelná srdečná činnosť je následkom pôsobenia toxických látok uvoľňovaných z odumierajúceho žalúdka a zmien v zložení krvi. Pokiaľ nie je pravidelná srdečná činnosť monitorovaná a adekvátne liečená, býva ja častou príčinou smrti týchto pacientov. Rozvoj patologického krvácania (DIC) je následkom ťažkej formy šoku a abnomálnej aktivácie a vyčerpania zrážacieho systému. Pokiaľ k tejto komplikácii príde, je prognóza pacienta veľmi vážna a často končí aj napriek všetkej lekárskej starostlivosti smrťou.
Po stabilizácii pacienta je jediným správnym postupom chirurgiské riešenie. Bez zodpovedajúceho chirurgického riešenia končí torzia žalúdka vždy smrťou. Počas zákroku sa otvára dutina brušná, žalúdok sa otočí zpäť do normálnej pozície a prišije sa trvale k brušnej stene (tzv. gastropexe) tak, aby nemohlo prísť opätovnému otočeniu. Zo štúdií vyplýva, že pokiaľ sa žalúdok neprešije, tak u 75% pocientov dochádza v budúcnosti opäť k dilatácii a torzii žalúdka. Rovnako starostlivo sa posúdi štruktúra žalúdka a priľahlých orgánov ako je slezina. V prípade, že je stena žalúdka či slezina výrazne poškodená, musí sa chirurgicky odstrániť. V týchto prípadoch je prognóza pacienta veľmi opatrná a v niektorých prípadoch môže byť aj dôvodom k uspaniu. Po chirurgickom zákroku je pacient pozorovaný niekoľko dní na intenzívnej hospitalizácii z dôvodu rizika komplikácií spomínaných vyššie (nepravidelná srdečná činnosť, patologické krvácenie).

Za najdôležitejšie preventívne opatrenie sa považuje preventívne prišitie žalúdka k brušnej stene, ktoré sa robí na špecializovaných pracoviskách pomocou miniinvazívneho a k pacientovi šetrného prístupu, a to laparoskopicky. U feny je možné spojiť zákrok so sterilizáciou.  Ošetrenie sa vykonáva v krátkej celkovej anestézii, pooperačné komplikácie a bolestivosť je v porovnaní s klasickou chirurgiou minimálne a chovateľovi zaisťuje pomerne spoľahlivú istotu pred vznikom ochorenia. Z ďalších preventívnych opatrení je potrebné spomenúť kŕmenie viackrát denne, najlepšie v denných hodinách a na kľudnom mieste. Voda by mala byť k dispozícii každý deň, ale bezprostredne po jedle je lepšie jej množstvo obmedziť. Po jedle by mal pes vždy minimálne 2 hodiny odpočívať a byť v kľude. Akékoľvek zmeny v diete by mali byť uskutočňované pomaly a v priebehu 2 - 3 dní.

Zdroj: www.planetazvirat.cz

Ochorenia spôsobené parazitmi

- Babezióza

(tiež nazývaná aj Piroplazmóza) je ochorenie červených krviniek, ktoré je spôsobené jednobunkovým parazitom zvaným Babesia. Psia forma je na človeka neprenosná.

 Toto ochorenie si vyžaduje okamžitú veterinárnu intervenciu.


Pôvodcovia ochorenia sú Babesia canis, B. Microti-like, B. Gibsoni. Prenášačom je kliešť rodu Dermacentor, podčeľaď Ripicephalus, pijak lúžny. Prvý výskyt babeziózy u psov bol na Slovensku zaznamenaný v roku 2001. Jedná sa hlavne o miesta zamorené kliešťami rodu Dermacentor.
V poslednej dobe sa predpokladá, že novým prenášačom je aj Ixodes, kliešť bežne sa vyskytujúci v našich zemepisných šírkach. Kliešťa rodu Dermacentor poznáte podľa toho, že je červenej farby na rozdiel od bežného kliešťa (Ixodes) ktorý je svetlo hnedý.  Od kliešťa sa odlišuje typickou bielo-hnedou emailovou kresbou.

Dermacentor Ripicephalus Pijak lužný	Ixodes Ricinus Kliešť obyčajný

Kliešť sa nakazí od infikovaného jedinca saním krvi. Babézia, v nepohlavnej fáze rDermacentor Ripicephalus - Pijak lužnýozmnožovania, preniká do jeho tráviaceho aparátu kliešťa, kde prekonáva ďalší vývoj. Hemolymfou sa dostane do slinných žliaž kliešťa, ktorý pri cicaní infikuje ďalšie jedince. Parazit v novom hostiteľovi, ktorým je v tomto prípade pes, infikuje červené krvinky, rozmnožuje sa v nich a následne spôsobuje ich rozpad.

Medzi patognomické klinické príznaky (príznaky, ktoré poukazujú na vysokú pravdepodobnosť daného ochorenia) patrí tmavohnedé až čierne sfarbenie moču (pripomína kokakolu alebo čierny čaj) a vysoká horúčka (okolo 40 stupňov Celzia). Medzi ďalšie príznaky patria apatia, nechutenstvo a bolesti brucha. Neskôr sa k tomu môže pridružiť aj hnačka a vracanie. Sliznice a spojivky psíka časom nadobúdaju bledú a neskôr až žlto-oranžovú farbu. Táto choroba má 3 formy, ale z hľadiska ohrozenia života je najdôležitejšia forma akútna, ktorá sa prejavuje práve týmito príznakmi. Skrytá a chronická forma nie sú na našom území také časté,a najmä - nie sú také životu nebezpečné, ako už vyššie spomínaná akútna forma.

Apatia, nechutenstvo a horúčka patria medzi prvotné nešpecifické príznaky skoro každého ochorenia. Nie je nutné sa hneď obávať, že psík bol infikovaný babéziou. Navštívte čo najskôr svojho veterinárneho lekára pri každom podozrení z nejakeho ochorenia, medzi ktorými môže byť aj babézia.

Po základnom klinickom vyšetrení je dôležité vyšetriť moč, krv-biochemicky, hematologicky a posúdiť krvný náter, v ktorom je možné (bohužiaľ nie vždy) identifikovať pôvodcu ochorenia.

Pri včasnom započatí správnej terapie je liečba väčšinou úspešná. Psíkovi sa aplikuje špeciálny typ antiparazitárneho prípravku a následne sa minimálne na 24 hod hospitalizuje. Sleduje sa hlavne jeho krvný obraz a biochemické parametre, kvôli hroziacemu zlyhaniu životne dôležitých orgánov. Kvôli tomu, že tento parazit „ zabíja“ červené krvinky, je často nutná aj transfúzia. Kvôli oslabeniu imunitného systému je dôležitá antibiotická terapia, proti sekundárnej bakteriálnej infekcii. Po hospitalizácii sa robia kontrolné odbery krvi a po dvoch týždňoch sa zopakuje injekčná antiparazitárna terapia.

Keďže tohoto parazita prenášajú kliešte, je pre Vás a hlavne Vášho psa najdôležitejšia ochrana proti kliešťom. Na našom trhu sú dnes rôzne prípravky, ktoré pôsobia repelentne proti klieštom. Sú to hlavne obojky a tzv. spot-on prípravky. Aj napriek tomu, by sme mali svojho štvornohého priteľa po každej prechádzke skontrolovať. Pri náleze kliešťa je dobré byť ostražitý a sledovať zdravotný stav svojho psíka. Dôležité je sledovať farbu moču a pri prvých príznakoch apatie a nechutenstva, je na mieste vyhľadať odbornú pomoc. Medzi významný faktor ochrany patrí včasné vybratie kliešťa z tela zvieraťa aby sa doba, ktorú je kliešť prisatý zmenšila na minimum

Od roku 2011 je významným spôsobom rozšírená možnosť ochrany psov pred ochorením na Babeziózu. Bola zaregistrovaná nová vakcína, ktorá chráni psa pred pôvodcom Babeziózy a efektívne chráni zviera pred infekciou. Ochrana je zabezpečená vytvorením vakcinačných protilátok po podaní dvoch dávok vakcíny.

Zdroj : FotoMVDr. Pavol Duroň, www.vetpoint.sk 

_____________________________________________________________________________

- Dirofilarióza (svalovec psí)

Dirofilarióza je vektormi prenášané parazitárne ochorenie mäsožravcov, ktoré je vyvolané druhmi patriacimi do rodu  Dirofilaria, a to Dirofilaria immitis a Dirofilaria repens.

Donedávna predstavovali infekcie závažný zdravotný problém u psov najmä v Kanade, Afrike, Austrálii, Ázii a v južnej Európe. Cestovanie so psami do oblastí s vysokým výskytom napomáha rozširovaniu dirofilariózy do oblastí, kde ich výskyt zaznamenaný nebol a kde sú vhodné podmienky pre rozvoj dirofilárií, t.j. klimatické podmienky, vektor (komáre) a hostiteľ (pes, mačka, divožijúce mäsožravce).

Na Slovensku už od roku 2005 zaznamenávame dirofilariózu u psov. Závažná je skutočnosť, že v roku 2007 bola dirofilarióza po prvýkrát na Slovensku diagnostikovaná aj u človeka!

D. immitis a D. repens sú prenášané cez viac ako 60 druhov komárov z čeľade Culicidae. Komáre sú v úlohe medzihostiteľa nevyhnutné na ukončenie životného cyklu dirofilárií. Životný cyklus dirofilárií sa skladá z piatich larválnych štádií (L1-L5). Po párení samica produkuje mikrofilárie (L1) do krvného obehu hostiteľa, kde môžu byť prijaté cicajúcimi komármi a prenesené na ďalšieho hostiteľa. Na vývin lariev dirofilárií v komároch má veľký vplyv teplota prostredia, ktorá by nemala poklesnúť pod 14 °C a dostatočný počet dní s takouto teplotou. 

Dirofilaria immitis

Srdcová forma dirofilariózy je spôsobená druhom Dirofilaria immitis (vlasovec psí). Tento druh často spôsobuje závažné srdcové ochorenie u psov.

Červy zapríčiňujú mechanickú prekážku v krvnom obehu, ktoré sa spočiatku prejavuje kašľom, stratou hmotnosti a intoleranciou záťaže, neskôr dušnosťou a nakoniec zlyhaním srdca a obličiek. Rozšírenie tohto druhu je celosvetové, v oblastiach trópov, subtrópov a mierneho pásma.

Definitívnym hostiteľom dirofilárií je najčastejšie pes domáci, ale aj dingo, vlk, líška, kojot, fretka, uškatec, mačka domáca, aj mačka divá. Prenášateľom a zároveň medzihostiteľom parazita sú rôzne druhy komárov.  Človek, ale aj niekotré iné cicavce, môžu slúžiť ako náhodní hostitelia, u ktorých životný cyklus parazita nie je dokončený. 

Životný cyklus D.immitis zahŕňa päť larválnych štádií (L1-L5). Po párení samica uvoľňuje mikrofilárie (L1) do krvného obehu hostiteľa, kde môžu byť prijaté cicajúcimi komármi. Po 2-4 týždňoch sa v organizme komára vyvinie infekčná larva. Za ideálnych podmienok celý životný cyklus trvá 184-210 dní. Pretože len zrelé červy sú schopné reprodukcie, u psov mikrofilárie nachádzame až o 6-8 mesiacov po počiatočnej infekcii.

Dirofilaria repens

Podkožná forma dirofilariózy je spôsobená druhom Dirafilaria repens. Patogenita D.repens je často podceňovaná. Hoci je podkožná dirofilarióza zvyčajne bez klinických príznakov, môže táto nematóda spôsobovaťoportúnne infekcie s potenciálne závažnými kožnými symptómami. Najčastejšie ide o kožné zmeny charakteru začervenania, pľuzgierov, alopécie, hyperpigmentácie, lichenifikácie, krúst, nodulo, opuchov a skundáry pruritus. Môže dochádzať aj ku vzniku orgánových tromboembolických zmien.

Dirofilárie parazitujú hlavne u psov, existujú však aj správy o nakazení mačiek, levov a líšok. Prípady nakazenia boli zaznamenávané aj u ľudí.

Tento druh je rozšírený v južnej a východnej Európe, Afrike a Ázii. V posledných rokoch je tento parazit čoraz častejšie nachádzaný aj v chladnejších klimatických oblastiach, kde sa predtým nevyskytoval (Francúzsko, Nemecko, Poľsko).

Životný cyklus D.repens podobne ako u D.immitis zahŕňa päť larválnych štádií (L1-L5). Oplodnená samica produkuje mikrofilárie (L1) do krvného obehu hostiteľa. Vývin v medzihostiteľovi trvá v závislosti od druhu medzihostiteľa a teploty prostredia minimálne 10 a maximálne 21 dní (pri teplotách 24-27 °C). Po nakazení ďalšieho definitívneho hostiteľa larvy ostávajú v podkoží, kde dosahujú zrelé štádium. Prepatentná perióda je 27-34 týždňov.

Diagnostika mikrofilárií v krvi

Na diagnostiku mikroflárií je potrebná nezrazená krv. Psovi sa krv odoberá z ciev buď z hrudníkovej alebo panvovej končatiny. Do doby vyšetrenia sa skúmavky s krvou skladujú pre chladničkovej teplote.

Základnou diagnostickou metódou je modifikovaný knottov test a následná detekcia mikrofilárií pod mikroskopom. Na odlíšenie druhov dirofilárií sa používajú špcifické molekulárne metódy (PCR), prípadne farbiace histochemické metódy.

Nakoľko sa psy stávajú mikrofilaremickí až po 6-8 mesiacoch po nakazení (dlhý vývinový cyklus parazita), je potrebné vyšetrenie opakovať každých 6 mesiacov, resp. psy sa začínajú vyšetrovať až od veku 6. mesiacov.

Terapia a prevencia

Ako prvá má byť zahájená adulticídna terapia (usmrtenie dospelých červov) a 3 týždne od zahájenia dulticídnej terapie sa začína mikrofilaricídna terapia (usmrtenie larválnych štádií). Pacienta je potrebné chrániť aj pred tromboembolickými komplikáciami, ktoré vznikajú po usmrtení dospelých červov.

Liekom na usmrtenie dospelých červov je Melarsamine dihydrochlorid (Immiticide,Merial) - na Slovensku v tomto čase neregistrovaný. Prípravok sa aplikuje 2x v intervale 24 hodín do bedrových svalov. Po adulticídnej terapii nasleduje minimálne mesačné obmedzenie pohybu zvieraťa. Veterinárny lekár by mal podľa počtu dospelých parazitov zvážiť aj tromboembolickú profylaxiu, ktorá sa vykonáva pred zahájením adulticídnej terapie pomocou heparínu alebo kyseliny acetylsalicylovej. 

D. immitis - pri veľkom počte dospelých červov sa doporučuje vykonať chirurgický zákrok, ktorým sa parazity odstránia zo srdca. 

D. repens - v prípade podkožných uzlov sa môže taktiež vykonať chirurgický zákrok, ktorým sa dospelé parazity odstránia.

Po 3 týždňoch od zahájenia adulticídnej terapie možno zahájiť mikrofilaricídnu terapiu. Používame prípravky vo forme SPOT ON. Účinnými látkami sú moxidectin, selamectin a ivermectin (Ivermectin na Slovensku je registrovaný len pre hospodárske zvieratá, nie psy). Vhodným sa zdá byť použitie prípravku Advocate (Bayer), ktorý by mal byť podávaný po dobu 3 mesiacov v mesačných intervaloch.

 Mnoho infikovaných psov nepreukazuje žiadne klinické príznaky a stáva sa tak zdrojom infekcie pre ďalšie zvieratá a pre človeka. Nakoľko je liečba dirofilariózy zdĺhavá a nie vždy úspešná, je potrebné sa zamerať na jej prevenciu.

Preventívne by sme mali psíkovi zabezpečiť prípravok s repelentným účinkom (obojky, spot on prípravky) počas celej doby aktivity komárov.

Zásady správnej prevencie:
Pred samotnou aplikáciou prípravku nechajte svojho psa vyšetriť na prítomnosť infekcie, nakoľko registrované prípravky účinkujú len na larválne štádiá parazita. To znamená, že pri aplikácii týchto prípravkov pred prvotným vyšetrením na prítomnosť infekcie sa usmrcujú len mikrofilárie, ale dospelé parazity sú stále prítomné.
Prípravok používať počas celej sezóny komárov, najneskôr však mesiac pred prvým pravdepodobným kontaktom s komármi
Dodržiavať odporúčané dávkovanie v pravidelných mesačných intervaloch
Aplikáciu prípravku ukončiť najskôr mesiac po skončení sezóny komárov
S dostatočným predstihom pred plánovanou cestou do zahraničia a do rizikových oblastí zahájiť preventívnu aplikáciu prípravku

Zdroj : http://dirofilarioza.webnode.sk/
Foto :   http://sk.wikipedia.org

Ochorenia krvi a obehového aparátu

Krv sa skladá z krvnej plazmy a z krviniek: červených, bielych a krvných doštičiek. Pre správny krvný obraz sa stanovuje z krvného vyšetrenia počet červených a bielych krviniek, množstvo krvného farbiva a posúdenie diferenciálneho počtu krviniek bieleho krvného obrazu. Množstvo krvi u psa predstavuje asi 7% z jeho celkovej hmotnosti. K základným príznakom ochorenia krvi patrí bledosť slizníc, zníženie výkonnosti, rýchla únavnosť a zrýchlené dýchanie.

- Anémia
Pri anémii (chudokrvnosti) dochádza k zníženiu tvorby červených krviniek a k redukcii hemoglobínu (krvného farbiva). Tým sa nedostatočne okysličujú tkaniny. Medzi vnútorné príčiny anemických stavov sa radia parazitárne infekcie, bakteriálne otravy, imunitné odozvy a reakcie, chronické ochorenie ľadvín alebo nedostatok minerálov a vitamínov. Z vonkajších príčin môže k anémii dochádzať pri ztratách krvi po úrazoch, otravách, pri vnútornom krvácaní, akútnych infekciách a chronických septických stavoch, pri špatnej výžive. Choroba môže byť aj vrodená.
Liečba spočíva jednak v určení a odstránení príčiny, jednak v dotovaní organizmu vitamínmi skupiny B v prírodnom stave (droždím a mäsom) a minerálnymi látkami, buď predpísanej zmesy alebo aspoň v minerálnych vodách. Neliečená anémia spôsobuje smrť vo veľkých bolestiach a kŕčoch pri celkovom kolapse.

- Leukémia
Pri tomto závažnom ochorení krvi dochádza k nadmernej (až desaťnásobnej) produkcii bielych krviniek a ich uvoľnenie z miesta vzniku: sleziny, lymfatických uzlín, kostnej drene a pod. Jej príčina nie je doposiaľ objasnená. Podľa premnoženia konkrétneho druhu bielych krviniek existuje leukémia lymfatická (kde bujnejú lymfocity v miestnych uzlinách), myeloidná (bujnejú myelocyty v kostnej dreni, slezine, pečeni a miestnych uzlinách) a monocytárna (bujnejú monocyty v slezine, pečeni, miestnych uzlinách). Ochorenie prebieha rôzne rýchlo s rôznymi príznakmi, najčastejšie s nebolestivým zvätšením miestnych uzlín, znížením výkonnosti, bledosti spojiviek v spojení s anémiou. Postihnutý pes môže trpieť i menej typickými príznakmi, ktoré zťažujú diagnostikovanie ochorenia ... zácpou, nepriechodnosťou čriev a pod.
Liečba je možná cytostatikami, bez veľkej nádeje na dlhodobý úspech a je veľmi nákladná.

_______________________________________________________________________________

Z ochorení obehového aparátu môže laik rozpoznať u svojho psa len niektoré z nich, takže v prípade podozrenia na akúkoľvek poruchu tohoto typu je nutná bezprostredná odborná konzultácia s veterinárom.

- Obehový kolaps
Ide o stav, kedy organizmus nezvládol náhle zníženie krvného tlaku alebo ktorý nastal po strate veľkého objemu krvi. Príčinou môže byť aj prejedenie, ľaknutie a stres. K príznakom obehového kolapsu patrí náhla ztrata vedomia, nekoordinované "plávavé" pohyby, pena na tlame, chrčanie, pomočenie ... Príznaky obehového kolapsu sú často podobné epileptickému záchvatu, co je ovšem ochorenie nervového systému, resp. mozgu.
Bezprostrednou príčinou obehového kolapsu je zvätšenie krvného riečišťa, t.j. rozšírenie ciev, kde sa krv "ztráca" a nedostáva sa v dostatočnom množstve k srdcu. Tým sa nedokrvuje mozog. K tomuto stavu dochádza často bez akýchkoľvek predzvestí v dusnom alebo horúcom prostredí, napr. na výstavách, v dopravných prostriedkoch alebo pri nadmernej pracovnej záťaži.
Domáca liečba spočíva v dostatočnom prívodu kyslíka, trebárs formou umelého dýchania a v ochladení organizmu studenými obkladmi alebo v krajnom prípade poliatim vodou. Po prevoze k veterinárovi sú podávané lieky povzbudzujúce srdcovú činnosť.

- Zápal žily
Známejší je pod označením trombóza. Často postihuje končatiny. Vzniká buď spontánne alebo po úraze či chirurgickom zákroku ako zvýšená zrážanlivosť krvi alebo poškodenie cievnej steny, čím dochádza k zpomaleniu krvného toku. Prekážka môže žilu úplne uzavrieť, čo má v prípade zanedbania liečby fatálne následky.
Podľa stavu poškodenia žily sa trombóza prejavuje miestnym otokom, bolestivosťou v oblasti žily, zápalom prejavujúcim sa začervenaním kože nad miestom poškodenia a zrýchlenie tepu.
Ako prvú pomoc je nutné pacienta znehybniť a postihnuté miesto chladiť alebo až mraziť, po rýchlom transporte k veterinárovi sú aplikované príslušné lieky.

- Kôrnatenie tepien
Sprievodným javom stárnutia je okrem iného aj kôrnatenie tepien, arterioskleróza. Na stenách tepien sa časom a za určitých podmienok ukladá vrstva tukových látok a bielkovín, ktoré potom znižujú ich elasticitu a priechodnosť. Tým sú nedostatočne zásobované jednotlivé orgány, čo narušuje ich funkciu. Kôrnatenie tepien spôsobuje nedostatok pohybu a nesprávna výživa s nadmernýmn prísunom tukov a minimom vitamínov.
Ako prevenciu je možné doručiť správny dietny program určený v spolupráci s veterinárom, ktorý mu stanoví podľa plemenných zvláštností psa, jeho fyzického zaťaženia, veku, hmotnosti a ďalších faktorov.

Zdroj : www.planetazvirat.cz

- Entropium

Stav kedy je očné viečko obrátená dovnútra oka. To spôsobuje, že mihalnice mechanicky dráždia oko, čo je bolestivé. Stav sa prejavuje slzením a zrýchlením žmurkaním.Chronické podráždenie môže spôsobiť zjazvenie a hnisavý zápal rohovky. Ak tento stav nie je liečený môže viesť k poškodeniu zraku alebo až k úplnej slepote. Pri určení stupňa sa aplikuje fluorescenčné farbivo, ktoré má odhaliť zjazvenie rohovky a  prípadný hnisavý zápal rohovky.

Entropium  sa odstraňuje chirurgicky. Ak to stav oka umožňuje, je vhodné počkať s operáciou, kým pes dospeje. Niekedy je nevyhnutné previesť viac ako jednu operáciu.

- Ektropium

Je stav opačný. Očné viečko je uvoľnené  a vytočené smerom von. Oko je nechránené čo vedie k častému podráždeniu. Z tohto dôvodu u postihnutých jedincov dochádza k alergickým alebo bakteriálnym zápalom spojiviek. Tiež sa môže vyskytnúť syndróm suchého oka.Takto postihnuté jedince mávajú hnisavé výlučky v kútikoch očí, začervenalé spojivky, prípadne zníženú tvorbu sĺz.  Na stanovenie diagnózy sa používa Scirmerov slzný test.

Stredná forma sa nelieči. Liečia sa problémy, ktoré z tohto stavu priamo vyplývajú, ako je napr. zápal spojiviek. Ťažšie formy, ktoré vedú k chronickým problémom je potrebné liečiť chirurgickým zákrokom, kedy je tvar spodného viečka upravený.

Obe tieto anomálie polohy mihalníc sú spravidla podmienené geneticky.

- Tretie viečko – Harderova žľaza

Na rozdiel od ľudí, psi majú „tretie viečko“, membránu, ktorá je umiestnená v kútiku každého oka, obsahuje slznú žľazu a slúži na stieranie nečistôt z oka. Občas môže čiastočne oko zakrývať. Stáva sa, že dochádza k vychlípeniu Harderovej žľazy. V prvotnom štádiu sa môže vrátiť na pôvodné miesto ale nie je možné vylúčiť opätovný výhrez.

Riešením je chirurgické vrátenie a prišitie žľazy do vnútra tretieho viečka.  Menej častým riešením je úplné odstránenie žľazy. Aj keď je tento postup efektívny, môže neskôr spôsobiť syndróm suchého oka. Žľaza totiž produkuje 30 až 60 % sĺz.

Predpokladá sa, že k výhrezu dochádza z dôvodu oslabenia spojivového tkaniva, ktoré pripája žľazu k okolitým štruktúram oka.

Zdroj : www.canecorso.org.uk

Nádorové ochorenia

Nádorové ochorenie lymfatických uzlín

Ochorenie sa odborne nazýva lymfom alebo lymfosarkom. Nádorové krvné bunky najčastejšie prenikajú do lymfatických uzlín na krku a pod čeľusťou a často postupujú tiež do brušných orgánov ako sú pečeň a slezina. Toto ochorenie je možné liečiť pomocou chemoterapeutik, u psov sa pozitívna odozva na liečbu pohybuje okolo 90%. Bohužiaľ u väčšiny liečených zvierat sa skôr či neskôr vyskytne rezistencia na podávané chemoterapeutiká a behom niekoľkých týždňov príde k rozšíreniu nádorových buniek do ďalších orgánov a tkanív. Lymfon je nevyliečiteľné ochorenie, nádorovo zvrhlé bunky sa cytostatikami len potlačia, nie vyliečia. Rovnaké ochorenie sa u ľudí nazýva Hodgkinova choroba.

Pozrime sa najprv na príčinu lymfosarkomu. Súčasná veterinárna medicína zastáva názor, že by sa mohlo v niektorých prípadoch jednať o spojenie s mačacími vírmi. Presnejšie sa môže jednať o mačaciu leukémiu (FeLV). U psov informácie o napojenie na konkrétne víry chýba ale zato sa objavujú štúdie, ktoré hovoria, že by určitou rolu pri vzniku lymfosarkomu mohlo hrať aj životné prostredie (zvlášť pokiaľ zviera žije v priemyselnej oblasti), používanie hebicídov alebo vplyv magnetického poľa. Existujú tiež štúdie, ktoré dokladujú spojenie lymfonu s mutáciami v niektorých génoch.

Ochorenie v piatich stupňoch
Lymfon u psov sa delí podľa svetovej zdravotníckej organizácie na päť štádií. Najľahšie štádium postihuje len jednu regionálnu lymfatickú uzlinu, často podčeľustnú. Druhé štádium je viac lymfatických uzlín v rovnakej oblasti, u tretieho štádia sú postihnuté už všetky hmatateľné lymfatické uzliny na tele. V prípade štvrtého štádia sú navyše postihnuté pečeň a slezina. Posledné najhoršie štádium zasahuje už kostnú dreň a nádorové bunky sú vyplavené do periférnej krvi. Väčšina lymfomov u psov je spôsobená B-lymfocytmi, ktoré v organizme vytvárajú obranné látky, menší počet je spôsobený T-lymfocitmi.

Ako sa ochorenie prejavuje
Vo veterinárnej medicíne nie je pre ochorenie lymfatických uzlín známa žiadna predispozícia pohlavia alebo konkrétneho plemena. Psi trpia týmto ochorením v strednom až staršom veku. U zdravých psov je možné niekedy pozorovať zväčšenie lymfatických uzlín bez ďalších klinických príznakov, ochorenie prípadne sprevádza nechutenstvo, úbytok na váhe alebo apatia. V najťažšom, teda piatom stupni, keď je postihnutá kostná dreň, chýbajú v tele zvieraťa zdravé biele krvinky na obranu organizmu a môže preto prísť k otrave krvi. Niekedy môže vzniknúť nedostatok krvných doštičiek a v krajných prípadoch môžeme pozorovať anémiu či krvácanie. Niekedy môžeme zaznamenať nešpecifické klinické príznaky pri zasiahnutí gastrointestinálneho traktu. Zviera potom zvracia, má hnačky striedavo s krvou či bez krvi, chudne a neprijíma potravu. V takomto prípade sa môže stať, že veterinár obtiaže považuje za zápal tráviaceho traktu a začiatok liečby sa tak oddiali. Lymfon sa prejavuje aj na koži, objavia sa fľaky a koža sa plošne zdurí. Kožné zmeny môžu ale aj nemusia zviera svrbieť.

Najdôležitejšie je cytologické vyšetrenie
Diagnostika ochorenia sa opiera o dôkladné klinické vyšetrenie. Veterinár najprv hmatom zistí veľkosť všetkých lymfatických uzlín, veľkosť orgánov v dutine brušnej, farbu slizníc a nesmie zabudnúť na vyšetrenie očí. Každý pacient by mal tiež podstúpiť kompletné hematologické a biochemické vyšetrenie. Aby sme zistili štádium ochorenia, je vhodné odobrať kostnú dreň. Pomocou röntgenového a sonografického vyšetrenia môže veterinár zistiť, či a ako veľmi sú nádorom zasiahnuté pečeň, ľadviny a lymfatické uzliny v dutine brušnej. Najdôležitejšie vyšetrenie, ktoré ochorenie potvrdí, je však cytológia a histopatológia z časti postihnutej tkaniny. U chorého jedinca vo vzorke nájdeme uniformnú populáciu nezrelých lymfocytov takzvaných lymfoblastov. Vzorky by sa ale nemali odoberať z podčeľustných lymfatických uzlín, pretože tam je štruktúra prekrytá chronickými zmenami a lymfoblasty by sa dali ľahko prehliadnuť.

Liečba chemoterapiou
Pokiaľ sa lymfom nelieči, zvieratá podľahnú ochoreniu väčšinou behom štyroch až šiestich týždňov od potvrdenia diagnózy. Liečba ochorenia vyžaduje komplexný prístup, pretože lymfosarkom je celkové ochorenie organizmu. Ako u všetkých onkologických ochoreniach je nutné zahájiť liečbu cytostatikami. Približne 80% až 90% pacientov sa dostáva po zahájení terapie do takzvanej remisie, teda stavu, keď ochorenie vyzerá ako vyliečené. Pacient sa cíti skvele, naberá na hmotnosti, s chuťou prijíma krmivo a naberá chuť k životu. Tento stav trvá približne jeden rok. Medzi látky, ktoré sa používajú na liečbu lymfomu, patrí prednison, vinkristin, cyklofosfamid alebo doxorubicin a rada ďalších. Lieky sa musia podávať v presných intervaloch podľa chemoterapeutických protokolov, injekčnou striekačkou, infúziami alebo v tabletách. Počas onkologickej liečby je nutné pravidelne kontrolovať hladinu bielych krviniek v periférnej krvi. Pokiaľ klesne ich hladina pod určitú hranicu, lieky sa dočasne vysadia a proti prípadnej infekcii sa zaháji liečba antibiotikami.

Prognóza na jeden rok
Pokiaľ sa podarí diagnózu stanoviť čo najskôr od začiatku ochorenia, je prognóza priaznivá. Podľa skúseností reaguje na zahájenú liečbu až 90% pacientov pozitívne. Bohužiaľ aj napriek rôznym cytostatickým protokolom a dostupným liekom sa pohybuje priemerná doba prežitia okolo 12 mesiacov. V určitej fázy ochorenia sa totiž nádorové bunky stávajú na cytostatika rezistentné a pacienti ochoreniu podliehajú.

Zdroj : www.planetazvirat.cz